Chcela som byť doktorkou. Patologička. Alebo chirurgička. Vždy ma tento smer fascinoval a dodnes je to tak. Dokonca som rozpísala seminárku o transplantácii kostnej drene. Nikdy som ju však nedopísala. Dnes študujem. Pracujem v nemocnici. Na medicínu ale nechodím. Študujem žurnalistiku a som najmladší člen neziskovej organizácie Deťom s rakovinou n.o.
Žurnalistika a rakovina?
Raz sa ma jedno mladé dievča, ktoré prišlo odovzdať finančný dar pre našich detských pacientov, spýtalo, čo vlastne robím. Povedala som jej, že študujem žurnalistiku. Nechápavo sa na mňa pozrela a povedala, že to je trochu zvláštne. Študentka žurnalistiky na onkologickom oddelení bolo niečo, čo jej nedávalo zmysel.
Pre mňa je kombinácia môjho štúdia a práce v neziskovke dobré spojenie. To čo študujem, sa snažím aplikovať priamo v praxi i keď na nezvyčajnej pôde.
Chcela som, aby moja práca mala zmysel
Mám rada príbeh mojej cesty do Deťom s rakovinou n.o. Začalo sa to na strednej škole, keď som s mojou spolužiačkou pracovala na jednom projekte. V rámci dobrovoľníckej časti sme sa rozhodli práve pre detskú onkológiu, kde sme pár mesiacov pomáhali. Po skončení dobrovoľníctva som sa na pár týždňov od neziskovky vzdialila. Až pokým mi nezazvonil telefón s ponukou, či by som tu nechcela pracovať. Vždy som túžila po tom, aby moja práca mala aj nejaký hlbší zmysel. A teraz cítim, že má.
Strašidelná onkológia
Veľa mojich priateľov na začiatku nechápalo, prečo som sa rozhodla pre detskú onkológiu. V ich hlave to je tmavé a smutné miesto. Hneď v mojich začiatkoch na oddelení som zistila, že je to úplne inak – farebné chodby, obrázkové steny, usmievavé doktorky a sestry, zaujímavý program, aktivity pre deti, rodičov. Toto všetko a ešte oveľa viac mi ukázalo, že nejde o smutné a tmavé oddelenie. Hoci diagnóza je veľmi náročná, vo väčšine prípadov ide o príbeh so šťastným koncom. Vo väčšine.
Je to škola a detský úsmev je najväčšia odmena
Len s úžasom sledujem profesionálne nasadenie nášho zdravotníckeho personálu. Kancelária Deťom s rakovinou sa zas snaží s nasadením pomáhať v inom smere. Či už materiálne a finančne rodinám, ale aj klinike, organizáciou školení pre personál a mnohým ďalším. Je to práca plná plánovania, organizovania, telefonátov a rozhovorov. Ako najmladší člen tímu som niekedy pre ľudí prekvapením. A aj preto mám snahu ukázať, že aj mladá študentka vie pracovať.
Mám obrovské privilégium aspoň nenápadne pomáhať v tejto oblasti. Nie vždy to je jednoduché. Nie vždy idú veci tak, ako majú. Ale je to veľká škola. A výsledok v podobe usmiateho dieťaťa je tá najväčšia odmena.
Nicol Rácová,
Deťom s rakovinou n.o.
